Založ si blog

Žiť cudzie životy je ľahšie a občas sa cítim ako stará krava

Emócie, emócie, emócie. Nič iné mi nenapadne v súvislosti so stužkovou. Desať minút pred odchodom som pocítila miernu nervozitu. Pripadala som si ako keby so išla na svoju vlastnú. Ono to tak aj pôsobilo, išla som tam so svojim ex, ktorý bol aj na tej mojej.

Bolo to zvláštne sedieť tam v stiesnených pomeroch a pozerať sa na tie naše kuriatka, ktoré tam stáli slávnostne nastúpené a ja som rozmýšľala, ktoré z tých slečien sa v našej kuchyni zvykli učiť chémiu. Pod nánosmi make-upu sa to dalo ťažko rozlíšiť. Bolo to zvláštne sedieť medzi tými rodičmi a uvedomovať si ako ten čas letí a náhle si pripadať tak strašne starý. Čo, ale nebolo zvláštne, sedieť tam so svojim ex, s nikým iným by som tam asi nechcela sedieť.

Sme ako brat a sestra, starí kamaráti, ktorí sa poznajú roky, ktorí si pomáhajú, vážia sa navzájom a asi pociťujú k sebe nejakú úctu z titulu matka otec dieťaťa a to je tak všetko. Je to vždy veľmi zábavne byť spolu. Bez toho, že by sme sa o to snažili, pôsobíme ako šťastný pár, ktorý sa rád spolu smeje, ale žiť spolu je už pre nás nepredstaviteľné, lebo tam nič nie je, žiadna chémia a tá chémia asi predsa len musí byť.

Ratolesť bola nádherná, asi ako každá iná. Zazneli prvé tóny nejakého cajdáku a už to na mňa išlo, rútili sa na mňa návaly sĺz, ktoré sa nedali zastaviť, objavila sa hrča v krku, ktorá sa nedala prehltnúť. Papierovým kapesníkom som si vysúšala slzné kanáliky a uvedomovala si, že pri našom stole som jediná emočne labilná.

Snažím sa rozpamätať, čo mi prechádzalo hlavou v ten moment, asi len konkrétne situácie za posledné štyri roky. Za každým hovoreným slovom bola jasná scéna a tiché súhlasné prikyvovanie. Cítila som sa staro, veľmi staro, ale to mi neubralo z radosti a pýchy, ktorú som v tú chvíľu pociťovala.

Zlom nastal úplne inde. Zlom nastal pri pohľade stužkovania, keď som si uvedomila, že niečo som predsa len zanedbala, že sa to netýka len mňa, to som si vydýchla, ale týka sa to všetkých. Niekto sa nad tým čo napíšem zasmeje, ale ja som sa nesmiala. Videla som svoju ratolesť ako osobu neschopnú objať niekoho, pobozkať na líce, to čo som videla, bolo tak strašne neosobné, že ma striaslo a bolo mi to veľmi ľúto. Napadlo mi, že tu som asi urobila chybu, že toto som asi nejako podcenila a rozmýšľala som ako som tomu mohla predchádzať, nič mi nenapadlo, len som si v duchu povedala pri ďalšom to bude iné.

Prišla za nami, dostala som kvetinu a objatie bolo rovnako neosobné ako to čo som videla predtým. Urobila som chybu. Nenaučila som ju objímať a bolo mi do plaču. Vlastne som aj slzila. Priala som si vrátiť čas a rozmýšľala som, či sa to dá vôbec ešte napraviť, či sa dá naučiť objímať.

Myslím, že áno, ale obávam sa, že ju to naučí už niekto iný.

Nedeľu som mala lenivú, cítila som sa emočne vyprahnutá a mala som potrebu žiť cudzie životy. Náhodou som objavila nejaký seriál s názvom Dokonalý svet. Zaujal ma. Všetko čo sa týka módy ma zvyčajne zaujme a toto české spracovanie na spôsob Sex v meste, vôbec nebolo zlé, práve naopak, prekvapilo ma a prinútilo nájsť si ďalšie informácie na nete. Spolu s ním som našla online časti a začala 12 hodinový maratón seriálového pozerania, od ktorého som nebola schopná odísť.

Nebolo nutné pri ňom rozmýšľať. Len tak som sa nechala unášať peknými handrami a zábermi z Prahy, kde som rozpoznávala jednotlivé obchody, bary a reštaurácie a chvíľu som rozmýšľala, prečo sa mi tento typ seriálov páči.

Odpoveďou by mohla byť jednoduchosť a občasné trefné komentáre, ktoré mi boli tak blízke.

Žiť cudzie životy je oveľa ľahšie ako tie vlastné a asi preto mám rada seriály, alebo filmy.



(neviem tu vložiť len pesničku bez videa, toto video nerelevantne, ale text veľmi)


O upratovaní, zúfalých mužoch a esemeskách

23.12.2010

Buchli dvere. Schádzam dole. Sviečky stále horia. Stromček svieti. Umývačka riadu začala svoj program a na stole ostali pozostatky dievčenskej párty. Tri fľaše vypité a mne napadne fiha, dorastá nám tu nová generácia. Je mi nejako otupno. Pristihnem sa pri tom, že tým dievčatám, ktoré práve odišli tak trochu závidím. Závidím im tú bezstarostnosť, i keď si [...]

Ženské telefonické soirée s fľašou vína

10.12.2010

Včera som zotrvávala pod vplyvom hlášok z DS. Ráno som si opakovane pozrela predposledný diel, zastavila sa na tridsiatej prvej a druhej minúte, v hlave opakovala niektoré výroky sama pre seba a napísala esemesku Sharon s textom: „Myslíš si, že neverím na lásku? Ale ja na lásku verím, možno príde zajtra alebo za desať rokov, ale šťastie si musí ženská zariadiť [...]

Zo života bratislavských sliepok, alebo kde súdružky urobili chybu?

07.12.2010

Intenzívne bubnovanie dažďa nad hlavou neustávalo. Vytrvalo som si pritláčala vankúš na hlavu a pokúšala sa ešte spať. Mala som pocit, že na chvíľu sa to predsa len podarilo, presne do momentu prvej esemesky o ôsmej, keď telefón zavibroval na nočnom stolíku, kde bol neuvážene zabudnutý. S polozatvorenými očami som zliezla dole, rutinne si urobila kávu a čaj, do kávy [...]

pellegrini, korčok

Čo sa dialo po prvom dueli prezidentských kandidátov: Korčok hovoril o čudnej kampani, Pellegrini sa porovnával s Bidenom

19.03.2024 00:51

Pravda sledovala zákulisie prvej debaty dvoch najpopulárnejších uchádzačov o prezidentský post

Izrael / Tunel / Hamas /

Zástupca šéfa ozbrojeného krídla Hamasu je podľa USA po smrti

18.03.2024 23:29

Biely dom potvrdil smrť tretieho muža Hamasu Marwána Ísu.

pellegrini

Pellegrini o prezidentskej kampani: Očakáva od Matoviča podpásový útok?

18.03.2024 22:54

A ako vníma, že nedostal podporu od koaličného partnera SNS?

korčok

Korčok hodnotí kampaň. Ako chce mobilizovať voličov?

18.03.2024 22:44

Prezidentský kandidát jasne pomenoval, čo mu v kampani najviac prekážalo.

vesper

"I think I'll call it a Vesper. Because of the bitter aftertaste? No, because once you've tasted it, that's all you want to drink."

Štatistiky blogu

Počet článkov: 9
Celková čítanosť: 29296x
Priemerná čítanosť článkov: 3255x

Autor blogu

Kategórie