vesper

Buchli dvere. Schádzam dole. Sviečky stále horia. Stromček svieti. Umývačka riadu začala svoj program a na stole ostali pozostatky dievčenskej párty. Tri fľaše vypité a mne napadne fiha, dorastá nám tu nová generácia. Je mi nejako otupno. Pristihnem sa pri tom, že tým dievčatám, ktoré práve odišli tak trochu závidím. Závidím im tú bezstarostnosť, i keď si uvedomujem, že asi riešia rovnaké haluze ako my staré kravy o jednu generáciu staršie. Pípne esemeska. Ratolesť mi ďakuje, chváli koláč a oznamuje procedúru na dnešný večer. Odpisujem OK a púšťam sa do odkladania pohárov. V hlave mám nepokoj, svojim spôsobom som na seba nahnevaná, že niektoré veci neviem ešte upratať a stále mám nejaké očakávania, ktorých nenaplnenie mi spôsobuje tento nepokoj. Upratujem aspoň poháre. Utieram stôl. Robím všetko preto, aby som nemyslela. Chvíľkami zvažujem, či nebudem niečo piecť. Musím predsa nemyslieť. Pokračovanie článku

Včera som zotrvávala pod vplyvom hlášok z DS. Ráno som si opakovane pozrela predposledný diel, zastavila sa na tridsiatej prvej a druhej minúte,  v hlave opakovala niektoré výroky sama pre seba a napísala esemesku Sharon s textom:

„Myslíš si, že neverím na lásku? Ale ja na lásku verím, možno príde zajtra alebo za desať rokov, ale šťastie si musí ženská zariadiť sama, to mi ver.“ (Michelle, DS) Pokračovanie článku

Intenzívne bubnovanie dažďa nad hlavou neustávalo. Vytrvalo som si pritláčala vankúš na hlavu a pokúšala sa ešte spať. Mala som pocit, že na chvíľu sa to predsa len podarilo, presne do momentu prvej esemesky o ôsmej, keď telefón zavibroval na nočnom stolíku, kde bol neuvážene zabudnutý. S polozatvorenými očami som zliezla dole, rutinne si urobila kávu a čaj, do kávy dala len jednu kocku cukru a pomaly vrátila späť do postele, aby som si rutinne zapla televízor a počítač, venovala sebe jednu hodinu na kompletné prebudenie a ostala v nemom úžase pri správe, ktorá ma zastihla ako prvá. Reportáž o pohlavnom úde koňa v Bratislave a v Košiciach, o jeho tvare, s podotázkou koho je lepší? Oči sa mi na malú chvíľu rozšírili a rozum úplne zastavil. Pokračovanie článku

Emócie, emócie, emócie. Nič iné mi nenapadne v súvislosti so stužkovou. Desať minút pred odchodom som pocítila miernu nervozitu. Pripadala som si ako keby so išla na svoju vlastnú. Ono to tak aj pôsobilo, išla som tam so svojim ex, ktorý bol aj na tej mojej. Pokračovanie článku

Sneh. Všade veľa snehu. Je to pekné presne do momentu ako ostanem zastrčená v zápche a cesta, ktorá štandardne trvá 12 minút, zaberie nečakane hodinu. V duchu si hovorím, už viem prečo nechodím autom. Auto sa do tohto počasia jednoducho nehodí. Je to absolútne nepraktická pomôcka, v ktorej je človek uväznení s vedomím, že niekto do neho môže vraziť.

Aj teraz si tak trochu pripadám uväznená, a to sedím na posteli a píšem tieto riadky. Uväznená vo svojich myšlienkach. Pokračovanie článku

Pôvodne som chcela byť veľmi vtipná, ale už to nejde. Hlavu prebili úplne iné myšlienky, ku ktorým mám tendenciu sa stále vracať aj teraz ráno. Myslím stále na to isté. Myslím na včerajšiu informáciu o Pôžitkárovi. Myslím na svoje prvotné pocity, ktoré som mala bezprostredne po nej. Myslím na ľútosť, ktorú vo mne vyvolala. Myslím na to, že stačí pomyslieť a niekto mi len tak vlezie do cesty. Pokračovanie článku

Únava. Celým dňom ma včera sprevádzala únava. Vstala som o tretej. Spala tri hodiny a fungovala celý deň. Večer som padla dole hubou a bola som tak unavená, že som opätovne zaspať nevedela. Svetlým momentom dňa bola diskusia o priateľoch, ktorí nie sú klienti, o klientoch, ktorí sa stali priateľmi a aj ostali klientmi, o rozpore, ktorí vzniká, keď klient apeluje na priateľstvo a nepriamo ťa vydiera stratou projektu, o hraniciach, kde hrá rolu naše ego a ješitnosť druhej strany. Toto všetko mi chodilo po rozume a nevedela som nájsť jednoznačné odpovede, ale dospela som k záveru, že vo vzťahu k môjmu klientovi priateľovi budem musieť niečo zmeniť, ešte však netuším čo. Pokračovanie článku

Svadba. Ak si spomeniem na včerajší večer, vybaví sa mi svadba a Vianoce. Bola som na módnej prehliadke a ochutnávke vín. Samotná prehliadka asi nie je dôležitá, oveľa dôležitejšie sú priestory, v ktorých bola, a ktoré vyvolali vo mne emocionálnu búrku a svojim spôsobom ma prinútili pozerať sa na predvádzané modely trochu iným okom, takým tým menej skeptickým a ironickým. Pokračovanie článku

K Vianociam patria knihy. Mám to tak zafixované od ranného detstva a aj v čase nehojnosti sa na knihy jednoducho nezabúda, a tak som sa večer  pustila do ich výberu. Zvyčajne to robím hromadne a od minulého roka  som zaviedla objednávanie cez internet. Martinus alebo Gorila. Je to overené, mám to za rohom a hlavne je to neporovnateľne lacnejšie, i keď o tom čo je lacné a čo už nie, a ako vlastne šetrím, alebo vôbec nie, by sa dalo polemizovať. Pokračovanie článku